Ďalší deň

15. února 2013 v 11:53 | Sheila |  Pocity
Táto kronika nekonečná ma zabije. Ešteže som tu sama a našla som záchod, hanbila som sa opýtať. Čmajzla som im kocku cukru - asi moja desiata, možno aj obed, lebo neviem, kedy prídem domov. Ale aspoň nemusím čakať na autobus, kedže som autom.
Včera som varila obed - kuracie mäso a na taký špeciálny spôsob, že keď som skúsila prvé, tak chutilo nechutne! Tak som tam pridala všetko možné aj nemožné a nakoniec z toho bolo dokonalé dielo, ktoré sa spotrebovalo v priebehu prvých hodín - a to som sa bála, či sa to zje, ale som rada. Bol to Valentínsky obed, ktorý som jedla sama, lebo nemám s kým zdieľať takéto chvíle. K tomuto sviatku si asi nenájdem iný vzťah ako ten z recesie.
Dnes si znova budem musieť uvariť, kedže som doma stále sama, tak som zvedavá, mám chuť na niečo brutálne mastné, nezdravé a tak, nech sa môžem večer vytýrať pri cvičení. Včera som si chvíľu zacvičila a potom volala kamoška, či ideme zapiť, tak sme šli. Nakoniec sme skončili na parkovisku, lebo tam bola wifina - ideme von a skončíme online, debilina! Ale sranda bola veľká, dorobili sme všetko možné. Musím jej zavolať, či je v pohode, lebo včera vyzerala fajne.
Už pár dní som sa nevyspala, tak si dnes, keď so všetkým skončím, niečo ,,šňupnem" a dúfam, že sa zobudím minimálne v nedeľu. Vlastne to nebudem šňupať, ale piť, je to skvelý liek na nespavosť, len už mi dochádza, tak si musím ísť dať predpísať, nech sa mám potom čím uspať, keď budem potrebovať.
Da záftra.
 

Váááááááááá

14. února 2013 v 9:36 | Sheila |  Pocity
Nechali ma samú v kancelárií a vo mne sa do popredia dostávajú detektívne sklony šprtať sa niekomu vo veciach, súkromí. Milujem to! Nič mi nie je sväté. Nemám svedomie, len chuť niečo objaviť. Raz ma to zabije, ale dovtedy určite na niečo prídem. Mali ma poveriť radšej niečím iným, nie týmto, že sedím medzi štyrmi stenami, za pc a nemám čo robiť, tak píšem, čo sa dá, klikám na všetko možné. Mám chuť pootvárať všetko, do všetkého nazrieť, ale zatiaľ sa ovládam, veď predsta nie som spy or snooper. Idem sa previesť, zahrať si hru.. Chápem, prečo nechcem byž úradníkom!
A chcem ísť domov!

Je neskoro a ja zhasínam dušu

9. února 2013 v 0:27 | Sheila |  Bláboly
Končím.
Nevládzem.
Neverím.
Čas sa zastavil.
City zamrzli.
Láska zhorela.
Ostali zápästia od krvi.
Bolestivé facky.
Guľky od milovaných.
Pády k zemi.
Žiadna sila vstať.
Žiadne vyhliadky do budúcnosti.
Všetko odišlo spolu s touto ranou.
Vo vrecku posledné dve cigarety.
Jeden kufor.
Pár mincí v peňaženke.
Ale za to chuť posunúť sa.
Odísť od tyranie.
Hádok.
Pretvárky.
Egoizmu.
Pokrytectva.
Odchod od vás.
Posledný nádych.
Snažím sa, nech nezabije.
Nech je to koniec.
Možno tento začiatok nebude lepší.
Ale budem vedieť, že som urobila aspoň niečo.
Mám milión možností.
Nepoznáš ma.
Klameš!
Každým jedným slovom ma bodáš.
Nevydržím to.
Puklo mi srdce.
Ležím.
Žiaden smútok.
Žiadna úzkosť.
Sme len my.
Navždy.
Naveky.
Spolu.
A cítim, že ma miluješ.
Že to cítiš rovnako.
Už nikdy nové ráno.
Navždy len tma.
A temno.
Milujem ťa.

Kam dál

Reklama